Na rozdiel od teórie plochej Zeme, ktorá bola niekoľkokrát vyvrátená, prelomová štúdia odhalila prekvapivý zvrat v príbehu tvarov planét. Zdá sa, že vo vesmíre mali niektoré planéty, vrátane obrov ako Jupiter a Saturn, počas svojich formovacích rokov tvar podobný šošovke.
V posledných rokoch sa stovky štúdií venovali záhadám formovania a raného vývoja planét. Výskumníci preskúmavali rôzne aspekty, ako je rýchlosť formovania planét, vzorce migrácie, podmienky pre udržanie vody a atmosféry a ďalšie. Predsa len, jedna zaujímavá stránka zostala až donedávna značne prehliadaná: skutočný tvar týchto nebeských telies.
V odhalení, publikovanom v prestížnom časopise Astronomy & Astrophysics Letters, tím anglických astrofyzikov vrhol svetlo na túto prehliadanú časť. Ich zistenia spochybňujú dlho udržiavaný predpoklad, že mladé planéty vo všeobecnosti prijímajú guľatý tvar. Namiesto toho sa ukázalo, že pre určité typy planét je guľatý tvar skôr výnimkou ako pravidlom.
Záhada formovania planét
„Posledné tri desaťročia boli kľúčové pri objavovaní tisícok exoplanét. Napriek množstvu pozorovaní, presný proces ich formovania zostáva do istej miery záhadou,“ vysvetľuje Adam Fenton z University of Central Lancashire, hlavný autor štúdie.
Dlhú dobu uprednostňovala teória medzi planetárnymi vedcami postupné, pomalé hromadenie prachových častíc. Tieto častice, v hustom plynovom a prachovom disku okolo mladej hviezdy, sa mali zhlukovať, tvoriac čoraz väčšie objekty, až napokon zárodky planét – protoplanéty.
Avšak alternatívna predstava, tzv. teória diskovej nestability, naznačuje oveľa rýchlejší rozpad plynovo-prachového disku. Nové zistenia podporujú tento scenár, čo naznačuje rýchlejší formačný proces pre obrovské planéty vo veľkých vzdialenostiach od ich materských hviezd. Táto teória tiež súhlasí s niektorými pozorovaniami exoplanét.
Objav planétnych šošoviek
Fentona a jeho tím zauj
ímalo, ako presne prebieha rozpad plynovo-prachového disku a aké sú vlastnosti vznikajúcich svetov v ňom. Ich počítačové simulácie priniesli prekvapivý záver: formujúce sa planéty neboli približne guľovité, ale zvyčajne nadobúdali tvar tzv. splošteného sféroidu, čo laicky povedané, pripomínali šošovky.
Zaujímavým aspektom ich výskumu nie je len nové pochopenie tvarov planét, ale tiež otvára množstvo otázok o raných štádiách formovania planét. Prečo vedci doteraz neskúmali tvar formujúcich sa planét? Pre ktoré planéty môžeme predpokladať fázu počiatočného sploštenia? A zaujímavo, prečo mladá Zem neudržiavala v istých fázach svojho vývoja guľatý tvar?
Budúce horizonty v planetárnom výskume
Autori tohto prelomového výskumu už teraz hľadia ďalej na ďalšie objavy. Majú v pláne zjemňovať svoje modely a simulácie, aby lepšie porozumeli podmienkam, za ktorých planéty nadobúdajú také nezvyčajné tvary. Okrem toho plánujú skúmať, ako tieto tvary ovplyvňujú evolučnú cestu planét, vrátane ich potenciálnej obývateľnosti a vývoja atmosfér.
Cesta formovania planét je komplexný a dynamický proces, ktorý odhaľuje, že náš vesmír ukrýva záhady, ktoré prekonávajú naše najdivokejšie predstavy. Ako odkrývame vrstvy týchto kozmických enigiem, približujeme sa k pochopeniu nielen svetov mimo nášho, ale aj samotnej podstaty planetárneho života a jeho mnohých možností.
Odhalením tajomstva planét podobných šošovkám vedci otvárajú cestu pre budúce objavy, ktoré by mohli predefinovať naše chápanie kozmu. Úsilie preskúmať tieto ploché svety nie je len o uspokojení našej zvedavosti, ale o odomykanie tajomstiev vesmíru samotného.